K novému Progr. KSČM ▬ Jsme i na Parl. listech

klicMEZI NÁMI, KOMUNISTY    Kontakt na nás: nas-restart@post.cz

BUDÚ VOĽBY, POZOR : HLUPÁKOM STAČÍ KAPITALIZMUS

PhDr. Michal Dieneš, CSc.

2020 01 23 07ajprv príbeh zo susedného Česka. Kam sa môže dostať spoločnosť, keď sa do jej čela dostanú čistokrvní hlupáci a primitívi. Havlove deti, ktoré načas, podobne ako Heydrich, ovládli Prahu, vyhlásili vojnu Rusku a Číne. Bolo by to zábavné, ak by to vymysleli trojroční chlapci, niekde na pieskovisku v Dejvicích.

Títo pražskí šmejdi vedia čo činia. Len im pripomenúť, že Rusko nepotrebuje Česko. Ale opačne to neplatí. Putinove Rusko by jedným otočením ventilov, na ropu a plyn, vyplo celé Česko. A vrátilo ho do jaskýň. Nuž, a pred Čínou majú rešpekt aj bohorovné USA! Ale pointa je v inom, vôbec nie v ekonomike: ponovembrový režim, u nich, u nás, i naokolo, dosiahol vrchol úpadku. Na drzovku, porovnateľnú len s fašizmom, sa prepisujú dejiny. Vytratila sa úcta k hodnotám, k našej kultúre a tradíciám, elementárna pokora, slušnosť či zdvorilosť; priateľstvá a úsmev. Ľudská prirodzenosť, vrátane rodiny, je atakovaná; už deťom sa podsúvajú absurdity, ktoré im zničia dušičku i telo skôr, než dospejú. Vytráca sa poznanie, vedecké kritické myslenie; od akademickej pôdy až po Všade. To, čo dominuje, to čo tu za 30 rokov od hanebného prevratu vypestovali, sa neraz nedá slovníkom slušných slov ani pomenovať.

Na to, aby sa toto mohlo stať, treba vytvoriť podmienky; systém. Zmeniť spoločenské usporiadanie, spoločenské (výrobné) vzťahy tak, aby ony samotné generovali takúto mládež, takýchto politikov, takýto spôsob myslenia a života. Hlupákov, darebákov a zločincov. Vojak profesionál, presnejšie žoldnier, ako nájomný vrah. Policajt jeho asistent. Ak ste sledovali záznam z pojednávania s týmito slovenskými Havlovými deťmi, desivé! Nie Fico, ale Vyštrnganý kapitalizmus. Ucelený systém.

To, čo sa odohráva v jeho ekonomickej základni sa len zrkadlí, odráža v jeho spoločenskej nadstavbe: v kultúre, v práve a súdnictve, v armáde a polícii, v morálke, v školstve, vo vede, v médiách, atď. Celé to názorne i koncentrovane vidíme na zrode a chovaní politikov, na ich ceste do nebies, a ďalej. Hromadia, chamtia, klamú, bez akýchkoľvek zábran, právnych či morálnych, zločinujú. Lebo si myslia – na rozdiel od nás dole - že budú žiť večne. Im nedostupná pravda je iná. Ako hovorí básnik: Život krátky ako vzdych.

Resuscitáciu vlády kapitálu uvítali hlupáci a zločinci. Naivní a nevzdelaní sa pri nich zviezli, lebo všetko bolo dobre zabalené. Aj s mašľou mašličkou. Len v Česku každoročne cca 1400 samovrážd, a 4 krát toľko nedokonaných; na Slovensku len delené dvomi. Koľkých poslal na smrť nezabudnuteľný pražský Urválek, a koľkých - za tie roky - už oni? Nedá sa to ani porovnať. Takže, bratia v Kristu, nestačila ich tridsaťročná vojna proti nám, ľuďom práce? Tridsaťročná skúsenosť, aby aj tí naivní a pomýlení povedali Dosť?! Otázka otázok: Čo robiť? Prvý krok: treba ísť voliť. Ale voliť tak, aby to nebolo len ďalšie ponovembrové sčítanie hlupákov.

Niektoré zmeny sú jednoduché, tu je cesta zarúbaná: našou ľahostajnosťou, pohodlnosťou, zbabelosťou, korupciou, dobrým (výsluhovým) dôchodkom = pasivitou, nevzdelanosťou, až po zastrašovanie a vymývanie mozgov. Že sa zmeniť dá, dokázali naši otcovia a dedovia. Ako? S kapitalizmom proti kapitalizmu. Využijme čo nám núka. A v ponuke je sloboda a demokracia. Buď hra na slobodu a demokraciu, ako doteraz, alebo naozaj.

Na našej Alma mater (VPA KG) sme mali učiteľa ekonómie, ktorý mal inšpiratívnu metodiku. Ak bolo niečo nové, neznáme, a nevedeli sme začať, pomohol otázkou: Ako by to riešil Marx? Učil nás jeho teórii, i ako s ňou narábať. Aby sme sa dostali ďalej, až k metodológii. Lebo ona môže odkryť to, čo v teórii ešte nie je, ani známe, ani formulované. Aj sme pána docenta tak volali, ale bol to prejav lásky a úcty.

V kontexte na dnešok jeho otázku rozšírim: ako by to riešili klasici marxizmu? Jedno z riešení je nám podsúvané, a naondulované ako neomarxizmus. Od tzv. Frankfurtskej školy, až po všelijaké „ľavicovo“ sa tváriace hnutia, a ich riešenia. Nechýba ani obhajoba prínosu migrantov pre našu kultúru a spoločnosť; atď. Jedna väčšia a tragickejšia hlúposť ako druhá, a čo je kľúčové, nič ako neomarxizmus neexistuje! Tak ako neexis-tuje neokresťanstvo, neodialektika, či neokrivka. Je to len umne vyfabrikovaná súčasť triedneho boja kapitálu proti ľuďom práce, a ich hlavnej zbrani: poznaniu uloženému v marxizme. O tom, ako zmeniť svet, ako odstrániť vykorisťovanie, vojny, hlad, biedu, národnostné či rasové konflikty, násilie všetkých druhov; ako rozvíjať spoločnosť na báze práce a vzdelávania, nie konzumu a vymývania mozgov; ale i ako zabrániť ďalšiemu ekologickému ničeniu Zeme. Ako napĺňať všeľudské hodnoty v živote jednotlivca i spoločnosti. Toto je principiálnym obsahom marxizmu, jeho – ako to nazývajú naši triedni priatelia - komunistickej ideológie.

Neomarxizmus vymysleli technológovia moci na Západe, aby znevažovali samotný marxizmus. Aby zastrašovali pred jeho štúdiom, poznaním a rozvíjaním. Vkladajú doň pojmy a riešenia, ktoré sú anticivilizačné, a proti marxizmu samotnému. Lebo aj diskreditácia myšlienky je zbraň. Mocná ako každá podlosť. Antikomunizmu nie je nič cudzie. Na pripomenutie, v USA, v 50-tych rokoch minulého storočia oficiálna propaganda tvrdila, že komunisti jedia malé deti, že chcú aby ženy (manželstvá) boli spoločné atď. Neuveriteľné, však? Klamstvá, lži, vojny, vraždy a chaos sú atribútom kapitalizmu, a dnes gradujú. Irán je len zlomok z možného a chystaného. Vojenský dron je nebezpečný, ale ešte nebezpečnejšie sú drony mediálne a politické: zabíjajú tým, že ohlupujú a demoralizujú; plošne a denne.

Tak ako terorizmus, tak aj tzv. neomarxizmus nie sú našou cestou, ani spôsobom riešenia úpadku, všeobecnej a neodvratiteľnej krízy kapitalizmu. Tá neskončí hladko ani sladko, a už vôbec nie tlačením ďalších dolárov. Najohrozenejšie sú USA! Celé desaťročia - ak abstrahujeme od vyvraždenia Indiánov - parazitovali na iných národoch a štátoch, na ich zdrojoch, na vykrádaní mozgov, na jednoduchom tlačení peňazí, na vojnách a prevratoch. Tucty miliónov z nich dnes nevedia pracovať, nevedia ani čítať, nevedia žiť, nevedia, že svet bol stvorený aj pre iných. To bude prekvapení!

Až petrodolár padne – a odrátavanie už beží - urobíme vďaka ich dlhopisom bác, oni najviac. Ako z toho ? Jadrovou vojnou, ekologickým sebazničením, úplným mravným rozkladom jednotlivca i spoločnosti, alebo rozvratom európskej civilizácie pomocou migračných cunami? Vyberme si. Alebo tak, že odstavíme papierové hlavy, ktoré s vojnou, aj s ostatnými zločinmi, len aby zostali v zisku, rátajú. Je len na ľuďoch práce, aby playstation na slobodu a demokraciu odmietli a ukončili. Aj voľby sú príležitosť.

Klasických proletárov niet, ale sila rovnakého potenciálu pretrváva. Marx, predvídajúc rozvoj výrobných síl aj v superimperializme (Kautský) pre túto budúcu zmenu používal pojem súhrnný pracovník. A tam sú zaradení všetci - bez ohľadu na výšku aktuálnych príjmov - ktorí sú vykorisťovaní, utláčaní, a bezbranní. Aj voči terorizmu Trojčlenky moci: parlament, vláda, súdy. Občan z nej síce volí jednu tretinu, ale v ďalšom už ide všetko ako zlý sen, s nim, ale mimo neho. Je len bezmocným a zúfalým divákom ďalšej (spravidla) štvorročnej tragitragikomédie. Dokolečka dokola. Ako svojho času, na margo volieb v kapitalizme, poznamenal Lenin: občan si slobodne vyberá, kto ho v ďalšom období bude ohlupovať a okrádať. A aj zarytí ateisti poznania musia uznať, že nepoznal Dzurindu, Mikloša, Počiatka, Kisku...

Príbehy tuctov ministerských, parlamentných a iných kaskadérov len personifikujú ponovembrové diabolské spoločenské zriadenie. Martuška Kubišová si môže dať turné, a nie len po Česko-Slovensku, a ďalej ohlupovať naivných a dutých; ako tenkrát z balkóna Melantrichu, ako sa vláda lidu k tobě navrátila. Pravdivé asi ako samotný Jára Cimrman, ležíci spíci.

K tomu aby sa odstránil darebácky a zločinecký režim je potrebná adekvátna politická sila. Jedinec sám nič nezmôže. Väznené duo novinárov je dôkazom. Za tzv. výtržníctvo do väzenia, za rozkradnuté miliardy, za zničenú krajinu, za zavlečené drogy a organizovaný zločin, za tisícky bezdomovcov (a ich nedôstojné umieranie), za desaťtisíce samovrážd z beznádeje, za chudobných a žobrákov, za detský svet v nedostatku, za odcudzujúcu sa mládež, za tisícky neliečených a zbytočne umierajúcich pacientov, za zločiny proti mieru, ľudskosti a dôstojnosti, úsmevy a sloboda. Všetko dočasu; hovorí staré príslovie.

Potenciál protikapitalistických, protifašistických a protiliberálnych síl musí niekto zjednotiť a integrovať. Že sa to dá, ukázal aj príbeh SNP. Dnes sa k nemu mnohí hlásia, ale z celkom iných príčin, než si Povstanie zaslúži. Povstalecká vrava i riava, aj keď ju zhora nevnímajú, je stále prítomná. Je v každom múdrom a čestnom človeku. A nie len na Slovensku.

Historicky také miesto v našich podmienkach zastávala komunistická strana, pred ňou Andrej Hlinka, či DAV-isti. Tá však pilne pokračovala v gorbačovskej perestrojke, a po 30 rokoch sebadeštrukcie sa dielo podarilo. Konvertovala do oportunizmu, neschopnosti a hanby. J.H. a P.S. raz budú na minciach, len dúfam, že ich nebude 30, a nebudú strieborné.

Takže koho voliť? Výber, čo do kvantity je veľký. Ako v slušnom verejnom dome. Aj povesť, u doteraz vládnych, i systémovo opozičných, je rovnaká. Káuz, či dobrých príbehov - pravda, nie o dobre - majú toľko, že ak by sa z nich dalo vyrobiť jadrové palivo, Mochovce môžu elektrinou zásobovať celý kontinent.

Podľa kybernetiky, v časti o systémoch, ak chceme zmeniť chovanie systému, musíme zmeniť (vymeniť) prvky, ktoré ho tvoria, a tak sa zmenia aj vzťahy medzi nimi. Ak chceme súčasný systém zmeniť, mali by sme voliť politické strany, ktoré chcú to isté. Treba oceniť, že lumpeninteligencia je nám v tom veľmi nápomocná. Sama a bezplatne nám ich aj označuje: antisystémové. Boja sa najmä dvoch, Kotlebovej a Harabinovej. Pri ich kritike až orgazmujú, a zachádzajú tak ďaleko, že sa vyhrážajú aj ich potenciálnym voličom: vaše hlasy prepadnú. A čo, bratia v zisku, ak to bude opačne?

Zatiaľ najväčším hriechom týchto pánov je možnosť, že vyhrajú voľby podľa pravidiel, ktoré nastavili iní, ich predchodcovia. A že sa pustia do očisty spoločnosti od hrozivého dedičstva pseudonárodných a pseudokresťanských strán, v skratke tzv. demokratov. Na mená ako Slota, Malíková, Dzurinda, Mikloš i Mikloško, Čarnogurský atď. by sa aj zabudlo, ale ich dielo pretrváva. Slovensko bezpochyby potrebuje ozajstné národné a kresťanské sily, bez nich svoju obrodu ani nezačne, ani nezavŕši!

Všetkých uchádzačov o naše hlasy rozoberajú iní, a lepšie. Ja len pár poznámok k Dobrej voľbe, k Druckerovi. Ako minister zdravotníctva, spolu s unikátom: Kalavskou sa postarali, aby pacienti s diabetickou nohou, až na pár jedincov, nedostali svoj liek. Lebo bol z Kuby, v rámci deblokácie zadarmo; ale hlavne: ako by sa inak vytiahli milióny eur z poisťovní na iné, menej efektívne lieky, ale s Ozajstnou províziou?

Fico ako predseda vlády a jeho dovozca, dostal všetko na striebornej tácke, a napriek viacerým upozorneniam, toto neustrážil. Smer, na základe volieb, mal síce právo dosadzovať figúrky, ale ťahy robili iní, veľmajstri farmakapitálu. Tých naše zdravie zaujíma asi tak, ako líšku výsledky vo Fortuna lige. Tento príbeh, ako jeden z premnohých, len koncentrovane ukazuje ako funguje celý kapitalizmus, jeho sloboda a demokracia. Pre koho? Ak Počiatek s Trnkom, podľa videa, obtiahli národ o cca 16 mil. eur, táto partia, len na jednom jedinom lieku, minimálne o podobnú čiastku. Babka k babke, v Praze dům. Vo svete je dnes približne pól milióna vyliečených ľudí, ktorým zostala noha. Ako je žiť bez nej, určite porozpráva, už z vlastnej skúsenosti, žiaľ, aj pán profesor Traubner, a jeho blízki.

Na Slovensku je ročne vykonaných cez 4 tisíc amputácií rôzneho rozsahu, z toho okolo 600 až 700 končí nad kolenom. Podľa štatistiky, 60 % z nich do troch rokov zomiera. Vynásobte si to počtom rokov druckerovania a kalavskovania, a vyjde hrozivé číslo kalík; na tele, i na duši. O ekonomických následkoch, ktoré len samotná invalidita prináša, ani nehovoriac. Bájka, ktorú si vymysleli na spochybnenie bezpečnosti lieku, aby zamietli pod koberec svoju nezodpovednosť, alebo skorumpovanosť (?) sa aj zabudne, ale nie v tisíckach rodín, kde na to doplatili.

Anglický profesor Hirst, na kongrese na Kube (2014), ako prezident Svetovej diabetologickej federácie, vyjadril tvorcom lieku hlbokú poklonu a poďakovanie. Po ňom aj mnohí ďalší, vrátane dvoch profesorov z USA. Žiaľ, aj taký časopis ako je Slovenka, nemal odvahu (alebo povolenie?) o tom napísať. A prezidentka ochrany práv pacientov? Agresivita a prikalavskanie. Takže Dobrá voľba bude vtedy, keď sa jej vyhneme. Lebo diabetická noha ako skutočný príbeh je viac ako symbol. Je tragédiou! A dobrou bude aj tá, keď sa vyhneme tým, ktorí si svoje dielo postavili na úžere, na drogách, na mnohoženstve, na pestovanej tuposti svojej a svojich voličov. Ich doterajší život a činnosť sú varovaním, majú potenciál zbraní hromadného ničenia; a vôbec nie obrazne.

* * *

Budú voľby, a zdá sa, že nie hocijaké. Totalitaristický režim, do ktorého nás po novembrovom prevrate postupne dostali, je tak ako svetový kapitalizmus, v koncoch. Celý tento zlepenec drží po kope tlačenie nekrytých peňazí: miliardy dolárov a miliardy eur mesačne; personálne prepojenia najvplyvnejších falošných hráčov, skorumpované médiá, vygenerovaní bezočivci a primitívi druhej a tretej kategórie v neziskovkách, v nadáciách, v orgánoch EÚ a NATO. Ekonomicky a morálne je neudržateľný! Prví to pochopili Briti, ale ani útek im veľmi nepomôže, niet totiž kam. A staré kolónie už neobnovia.

Tak ako za II. svetovej vojny o víťazstve nad fašizmom nerozhodovalo, ani nerozhodlo naše SNP, ale bolo bytostne dôležité. Ukázalo, že múdri a čestní ľudia, aj keď sú v menšine, zmôžu viac ako organizované zlo. Osobné príklady, či príbehy G. Husáka, I. Karvaša a celej plejády ďalších šľachetných ľudí, to len ilustrujú.

Rozhodujúce boje o našu, ľudskú budúcnosť už začali, odohrajú sa inde, mimo územia Slovenska, ale nie bez nás a bez našej voľby. Stavme sa!